Úvod do trecích materiálov práškovej metalurgie (vyššie)
Kovové a nekovové kompozitné materiály s vysokým koeficientom trenia a vysokou odolnosťou proti opotrebeniu vyrobené práškovou metalurgiou. Používa sa hlavne pri výrobe rôznych častí bŕzd a prevodoviek. V roku 1930 spoločnosť United States Wellman (SK Wellman) vyvinula použitie trecích materiálov práškovej metalurgie na báze oleja (mokrých) a aplikovala sa na priemyselnú výrobu.
V 50. rokoch sa objavili železné práškové metalurgické trecie materiály na suché trenie. V porovnaní s pôvodným použitím kovových trecích materiálov môže tento materiál odolať teplote trecej plochy od 500 do 600 stupňov zvýšenej na viac ako 1000 stupňov. Čínsky výskum trecích materiálov práškovej metalurgie sa začal v 60. rokoch 20. storočia a vyrobil viac ako 10 druhov trecích materiálov na báze medi a železa na báze práškovej metalurgie. V porovnaní s trecími materiálmi bez práškovej metalurgie (ako je liatina a oceľoliatina, živicou spájaný azbest a živicou spájaná "kov - nekovová" prášková zmes atď.) majú trecie materiály práškovej metalurgie nasledujúce výhody: môžu rýchlo absorbovať kinetickú energiu, brzdenie, prenosovú rýchlosť, opotrebovanie; vysoká pevnosť, vysoká teplota a vysoký tlak, dobrá tepelná vodivosť a aj keď trecie materiály práškovej metalurgie nie sú trecími materiálmi práškovej metalurgie, môžu absorbovať kinetickú energiu, brzdiť, jazdiť rýchlo a málo sa opotrebovávať; vysoká pevnosť, vysoká teplota a vysoký tlak a dobrá tepelná vodivosť. Vysoká pevnosť, vysoká teplota a vysoký tlak, dobrá tepelná vodivosť, dokonca aj pri vysokých teplotách a vysokých tlakoch, môžu udržiavať stabilnejší koeficient trenia; nie je ľahké uhryznúť trecím materiálom, odolnosť proti korózii, koeficient trenia mazivom, vlhkosť, vplyv je malý; nízka hlučnosť, dlhá životnosť a pod.
