Stručne analyzuje a trecie materiály spolu s vývojom materiálov
Ďalším typom trecieho materiálu, ktorý bol vyvinutý súbežne s organickými trecími materiálmi a je bežnejšie používaný, je trecí materiál práškovej metalurgie. v roku 1929 Schwarzkopf z bývalého ZSSR patentoval prvý spekaný materiál na trenie, čo bola zliatina obsahujúca malé množstvo olova, cínu a medenej bázy. Spojené štáty americké začali s touto prácou v roku 1929 a prvé použitie tohto materiálu bolo na spojkových doskách pre D-7 a D{3}} stierače koncom 30. rokov 20. storočia. materiál bol použitý na výrobu spojkových lamiel na D-7 a D-8 škrabkách. Materiál bol prvýkrát použitý koncom tridsiatych rokov minulého storočia v kotúčoch spojky škrabiek D-7 a D-8. V roku 1932 zorganizoval General Motors výrobu spekaných materiálov pre spojkové kotúče, ktoré boli v tom čase prijaté leteckým priemyslom.
Vyspelejší základný princíp procesu v oblasti trecích materiálov práškovou metalurgiou bol stelesnený v patente, ktorý získal Wilmer a jeho kolegovia v USA v rokoch 1937 až 1941. Patent využíva cínový bronz ako kovovú matricu pre trecí materiál, ktorý môže byť doplnené zinkom na legovanie. Železo a oxid kremičitý boli pridané na zvýšenie koeficientu trenia a grafit a olovo boli pridané ako mazacie zložky.
Niekedy okolo 1950-1980 sa na pracoviskách so suchým a mokrým trením úspešne používali trecie materiály práškovej metalurgie. Oblasť použitia bola rozšírená o brzdy a spojky pre stredné a ťažké vozidlá, poľnohospodárske stroje a pod. Britská spoločnosť Frood vyrába od roku 1958 trecie materiály na báze bronzu, železa a keramiky v spolupráci s americkými spoločnosťami SK Wellman a Bendix Aerospace.
